Freelo pomohol študentskému tímu rozdeliť zložitý vesmírny projekt na zvládnuteľné úlohy a koordinovať prácu šiestich členov pri vývoji aplikácie pre ISS.
Freelo sa pýta Karolína Petrželová
Richard Cvrkal je zodpovedný za VŠMT.cz
Publikované:
Ide o projekt Astro PI Európskej vesmírnej agentúry zameraný na mladých ľudí do devätnástich rokov. Ide vlastne o výberové konanie na software, napísaný v jazyku Python, ktorý bude spustený na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na počítači Raspberry Pi. Počítač je vybavený rôznymi senzormi a kamerou snímajúce Zem. Pre tento hardware bolo treba vymyslieť využitie a naprogramovať ho. Pretože sme vojenská stredná škola, spolupracujeme s Univerzitou obrany Brno (UNOB). A práve pracovníci Fakulty vojenských technológií za nami na jeseň 2019 prišli s ponukou účasti na tomto projekte.
Náš program bežal 8. 4. 2020 vo vesmíre na ISS. To je nádherná a veľká čerešnička na torte, v ktorej základe je naša práca aj Freelo.
Prišli do našej školy, urobili prezentáciu pre záujemcov a my sme si našli čas na premýšľanie. Už niekoľko rokov vediem na našej škole krúžok programovania. Používame jazyk C a osobný počítač. Nápad „prejsť" na klub z „C" na Python sa ponúkal sám. Každý rok začíname v klube od nuly s novými ľuďmi. Tento rok sme teda všetci vrátane mňa začali od nuly. Nevedel som ani Python, ani Raspberry, ale sľúbil som, že ich to všetkých naučím. Vyzeralo to tak, že naša „raketa" vybuchne hneď na štartovacej rampe.
Podľa propozícií môže byť v tíme 2-6 členov. Na začiatku bolo záujemcov skoro na dva tímy a zvažovali sme ich vytvorenie. Časom sa ale počet študentov ustálil na šiestich a radšej sme vytvorili jeden väčší tím, než dva malé.
Našou prvou úlohou bolo nájsť tému. V tejto fázi nám veľmi pomohli pracovníci z Fakulty voj. technológie UNOB pod vedením pplk. Radima Bloudíčka, ktorý má v celom projekte úlohu supervízora. Uviedli nás do problematiky a zoznámili nás s našimi možnosťami. Po celú dobu boli našimi radcami (a vlastne stále sú, pretože v máji 2020 projekt ešte nie je ukončený).
Dištančná výuka veľmi rýchlo rozdelila študentov. Na pracovitých a na lajdákov - na tých, ktorí hľadajú riešenie problému a ktorí hľadajú výhovorky.
Nakoniec sme sa rozhodli pre využitie akcelerometra a magnetometra, dvoch senzorov rozširujúcich možnosti minipočítača Raspberry. Naša aplikácia sníma a zaznamenáva okamžitú polohu ISS a zobrazuje ju na LED maticovom displeji. Aplikácia pobeží 180 minút a po ukončení činnosti budú dáta odoslaná na Zem na ďalšie spracovanie. Jedným z výsledkov bude určenie odchýlky skutočnej dráhy ISS od tej ideálnej.
Za najväčší úspech považujem vznik vlastné aplikácie. Je potrebné si uvedomiť, že v októbri 2019 nikto z nás nič nevedel o jazyku Python a členovia tímu dokonca nevedeli nič o programovaní. A vo februári 2020, v podstate po štyroch mesiacoch, odovzdali funkčnú aplikáciu.
Museli sme začať doslova od piky. Učili sa také veci ako slučky, podmienky, ukladanie dát do súboru a veľa ďalšieho, čo je pre každého, kto už niečo naprogramoval samozrejmosťou. Hneď po zvládnutí základného syntaxu sa začalo pracovať na aplikácii.
Termín bol vo februári, takže celý január „sme pracovali na dve zmeny, aby sme to stihli. Za najväčší úspech považujem odhodlanie a záujem, ktorý sa im podarilo v rámci projektu vyvolať.
A fakt, že 8. 4. 2020 náš program bežal vo vesmíre, na ISS, je nádherná veľká čerešnička na torte, v ktorej základe je naša práca.
Naša aplikácia bola rozdelená na samostatné časti a každú spracovávala jedna skupina. Chlapci sa tak nejako prirodzene rozdelili do troch dvojíc, a každá vždy spracovávala jednu úlohu.
Freelo používam aj pre svoje osobné projekty a keď som plánoval prácu nášho tímu, napadlo ma ho využiť. Hovoril som si, že si vyskúšam riadiť tím vývojárov a chlapci si zároveň vyskúšajú tímovú spoluprácu cez kolaboračný online nástroj.
Ovládanie Freela nebol problém, zvládli ho veľmi rýchlo. Myslím, že Freelo prešlo, ale my ako jeho používatelia sme zlyhali. Za seba vidím neúspech v absencii pravidiel, ako sa bude Freelo používať, čo, kto a kde bude písať. To som mal urobiť hneď na začiatku. Ale ani ja som nemal konkrétnu predstavu o tom, ako by to malo fungovať. Všetko bolo dosť hektické a všetko sa riešilo okamžite a osobne na mieste. Nepracovalo sa mimo času a priestoru krúžku a nebolo potrebné mať komunikačné zázemie. Potrebovali sme len „sklad" poznámok, do ktorého by každý mohol ísť.
Vytvorili sme jednotlivé úlohy a pridelili ich skupinám. Mali sme prehľad, čo kto robí, alebo by mal robiť. K plnohodnotnejšiemu využitiu Freela sme sa nedostali.
Vďaka Freelu študenti uvideli a pochopili, že každú veľkú (a možno zdanlivo neriešiteľnú) úlohu možno rozdeliť na niekoľko menších a tie na ešte menšie a tie už sa riešiť dajú.
Neexistovala stanovená „kultúra zamestnancov", nebol úplný prehľad o tom, kto čo dokončil a čo ešte zostáva dokončiť. Ak dotyčná osoba neprišla do kruhu, nikto nemohol v ten deň pokračovať v plnení úlohy.
To bolo úplne bezproblémové a rýchle. Študenti všeobecne, keď chcú, tak dokážu veľa. A keď nechcú... 🙂
Vďaka Freelu študenti uvideli a pochopili, že každý veľká (a možno zdanlivo neriešiteľná) úloha sa môže rozdeliť na niekoľko menších a tie na ešte menšie a tie už sa riešiť dajú. Freelo, ako nástroj im toto pochopenie uľahčilo a až keď niekedy v živote si začnú veľké úlohy rozoberať, možno si spomenú, kde sa to naučili. 🙂
Ukončenie výuky bolo rýchle a nečakané. Prvé informácie išli študentom cez Bakalára a hojne sa tiež využíval Moodle. Otázky som väčšinou riešil e-mailom a ak niekto chcel, využívali sme Skype. Komunikácia so žiakmi sa líšila podľa učiteľov.
Jedno pozitívum súčasná situácia má: Plánované zavedenie Office 365 pre učiteľov a študentov bolo podstatne urýchlené. Všetci sme ich mohli začať využívať aspoň čiastočne už počas dištančnej výuky. Náš správca IT to odskákal niekoľkými nočnými smenami. 🙂
Neviem, či naučila, ale získal som dva poznatky:
Som veľmi zvedavý, ako sa to, čo v súčasnosti zažívame, odrazí v myslení a plánoch jednotlivcov aj organizácií.
